forrest

Dostávaš v noci formát SMS, ktorý znie: „Ako sa máš, priateľ môj?“. No tvoj žiaľ je taký silný, že odpovedáš: „Dobre, v pohode.“ Mohol si ísť medzi ľudí, ale bojíš sa, že uvidíš svoj obraz niekde pohodený vo vesmíre na dosah čiernej diery. Sací reflex je neodvratný.

Mesto a jeho nebo, sen sa stáva snom a v kúte zranená nahota, keď pavúk umelec splieta lásku, lásku so šerom a sochy kričia, kričia svojim tichom a ohlasujú jej dychom, že odišla ešte pred večerom.

Po dlhej dobe celkom početných hodín mlčania dopil, zaplatil, usmial sa na zdanlivé šťastie tu prítomných a odišiel v ústrety taxikárovi a do svojej zdanlivo pokojnej a šťastnej noci…

Zober si svoj strach zo srdca Tvojich myšlienok, odnes si Tvoj smútok zo srdca svojich spomienok. Hroby sú plné myšlienok, roja sa v tom tichu, v srdci jej spomienok je plno vzdychu.

Je to čudný pocit, keď milujem ženu a v zrkadle seba, lásky je však treba. Netuším jej zrelosť, vošla do mojej izby až za môj horizont, iba ľudia robia chyby. Dva mesiace nezaplatené nájomné, dva horizonty, dvaja neplatiči, už dávno zaplatili za svoje ideály, posteľ zvlhla, diera v strope, voda kvapká, niekto zapol elektrinu, asi neplatiči, chcú uniknúť z podozrenia z […]

Po rannej káve a cigaretovej rozcvičke ocitnem sa na lavičke, už je pravé poludnie a slečna Helena kráča, hoc je sama, svoj smútok do chôdze máča. Prišla skôr ako obvykle, žiadny skutok, len scény obvyklé a ako malé mača, čo na človeka veľký vplyv máva, pre moju dôveru zrkadlo predo mňa dáva. Som smiešny vo svojom smútku, tak napríklad ako pijani v Charlie v jednom […]

Život krátky ako prst, čo v divadle je štek, opantá Tvoje telo ako na plátne strieborný lesk. Ty štekáš ako pes, stojíš v kabáte, čo zohrieva Ťa ako Tvoja milenka. Teplo je nestále ako Tvoj štek, kabát ti ukradli, milenku podviedli, Tvoje sny odviedli, ženu Ti zabili, k samovražde doviedli. Len pokoj! Štek mena nemá, nik nepozná ho, objaví sa zase, len tak naraz ocitneš […]

Smutno je večer, keď znie mi blues, ten omamný song, čo vysmieva sa môjmu chveniu. Bárs chromý som zapojiť sa v melódiu, keď prestal rozumieť som tomu zneniu.

Potom, čo odložil taktovku, uvidel jej tvár v dave rozmanitých zrkadiel, v róbe po akej túžil. A ona uznala jeho vinu, keď vracala sa k nemu v snoch a vášňach, na vidieku, pri ceste na popravisko, v sabate čarodejníc. Pod dojmom ópia smutný Hector a bláznivá Harriet vzali sa.

V jeden teplý večer schúlil som sa k jednej žene. Lampa, ktorá občas blikla, robila nám zvláštne tiene. V jeden teplý večer do ulíc si slnko vyšlo. Svetlo, ktoré občas vniklo, na lásku si v byte zvyklo. V jeden teplý večer v starej štvrti ktosi skonal. To staručký Jacky Forest sa k nikomu nedovolal. V jeden teplý večer niekto na sklo prstom písal, za tú svoju lásku k […]