forrest

Najdôležitejšie v živote je vydržať sám so sebou a to ostatné navyše je náš nadštandard, ktorý prináša život..

Skús si zapamätať tento čas, lebo Ťa posúva ďalej. Skús si zapamätať túto lásku, lebo Ťa prebudila. Skús si zapamätať Tvoje sny, ktoré prichádzajú. Skús zabudnúť na tento čas lebo Ťa zastavil. Skús zabudnúť na lásku, lebo Ti ublížila. Skús zabudnúť na sny, ktoré odišli. Začni odznova tu a teraz..

Prestal som mať rád niekedy myšlienky, sú ako ženy, keď ich mám v hlave, som skeptický.

Neboj sa chcieť od života viac! Choď do pocitov, neboj sa úplnej zmeny! Pozri sa na okolie srdcom, nie optikou!…Prelom strach a začni prijímať stav vecí odovzdane, nie s pocitom viny, ale uvedomením príčiny! Tvoje ja je momentálne tu a teraz najsilnejšie na svete! Láska je neustále s Tebou, pretože si súčasťou, nedá sa oddeliť od človeka. Vesmír, láska, človek, […]

Ak smútok dobehne vaše ego, chcete vidieť nebo, lebo je hneď poruke. Ak chcete reklamovať lásku, je to päťdesiat na päťdesiat, lebo je v záruke. Ak strácate ženu, je to päťdesiat na päťdesiat, lebo už nie je v ponuke. Ak milujete novú ženu, je to päťdesiat na päťdesiat, lebo je to vždy len lotéria..

Keď dvaja milujú,nie je to to isté,iste. Keď sa dvaja ľúbia, majú tváre inak, povieš si synak! Utekaj od ženy, čo sa vracala a falošnú nádej dávala. Na sny Tvoje si spomeň a kráčaj ďalej, pretože nová nádej rozhorí sa ako oheň. Toto je skutočný život. Tu nezostávaš po prehre v tom istom leveli. Šťastie ide oproti, nie proti Tebe. Stačí ho len neobísť.

Pýtali sa raz nejakého Freddieho, či napokon len predsa ženbe prednosť nedá. „Rozdiel je tu minimálny, hneď vysloviť ho musím. Slobodný či ženatý?.. Obidvaja milujú pekné ženy, teda, mňa však doma nečaká tá škaredá žena.“

Stretol som lásku, stretol som život. Bohužiaľ, necítil som sa ako pilot. Stratil som lásku, stratil som život. Bohužiaľ, necítil som sa. Odstrihol som lásku, odstrihol som život. Bohužiaľ, necítil som. Bohužiaľ, necítil. Bohužiaľ.

Kto ti povedal, že si slabá Ty žena vskutku mladá? Kto ti spôsobil tie bolesti Ty žena zlej povesti? Kto ti ukradol tvoje deti Ty žena snedej pleti? To vieš len ty Ty sama, životom skúšaná, mladá, krásna, užitočná. Kto ti povedal že si silná Ty žena vskutku mylná? Kto ti zahojil tie bolesti Ty žena stej povesti? Kto ti vrátil tvoje deti Ty žena krásnej pleti? To vieš len […]

Vychádzala z kaviarne, bola celkom nahá, kto ju vyzliekol? Nejaká túžba? A či nejaký poeta kým rozkrúti sa ruleta? Či ja som to bol? Nie som si istý, veď dostávam len chladné listy. Kto zviedol ten boj s cudzím poprsím, s cudzím telom, s cudzou tvárou? Aké náročné povolanie písať o tom všetkom! Vedzte, že to nie fáma, to ona sama! Záverečný potlesk.

Dostávaš v noci formát SMS, ktorý znie: „Ako sa máš, priateľ môj?“. No tvoj žiaľ je taký silný, že odpovedáš: „Dobre, v pohode.“ Mohol si ísť medzi ľudí, ale bojíš sa, že uvidíš svoj obraz niekde pohodený vo vesmíre na dosah čiernej diery. Sací reflex je neodvratný.

Mesto a jeho nebo, sen sa stáva snom a v kúte zranená nahota, keď pavúk umelec splieta lásku, lásku so šerom a sochy kričia, kričia svojim tichom a ohlasujú jej dychom, že odišla ešte pred večerom.

Po dlhej dobe celkom početných hodín mlčania dopil, zaplatil, usmial sa na zdanlivé šťastie tu prítomných a odišiel v ústrety taxikárovi a do svojej zdanlivo pokojnej a šťastnej noci…

Zober si svoj strach zo srdca Tvojich myšlienok, odnes si Tvoj smútok zo srdca svojich spomienok. Hroby sú plné myšlienok, roja sa v tom tichu, v srdci jej spomienok je plno vzdychu.

Je to čudný pocit, keď milujem ženu a v zrkadle seba, lásky je však treba. Netuším jej zrelosť, vošla do mojej izby až za môj horizont, iba ľudia robia chyby. Dva mesiace nezaplatené nájomné, dva horizonty, dvaja neplatiči, už dávno zaplatili za svoje ideály, posteľ zvlhla, diera v strope, voda kvapká, niekto zapol elektrinu, asi neplatiči, chcú uniknúť z podozrenia z […]