Strhol sa vám na párty chaos krátky prikrátky, všetci totiž mali tam celkom holé zadky.

Najprv zaklopala so smútkom v tvári. Ako sa ti darí? Vravievala.. Vyliezla na strom, jablko mi hodila, keď uviazla v ňom ako malý červík. Spolkol som ho, no zadusiť v sebe chcel som ho. Bál som sa.. Nakoniec umrela, nemala potravu, tušila inú otravu. Aj jablká sa minuli už.. Nikdy nezistil som ten jej rúž.. Nikdy nezistil som ,kto to bol.

Aká neznesiteľná róba, tie odporné róby, to nechutné pozlátko, každý sa stáva jeho vlastníkom. Stojíme v rade na pozlátko, na róbu, na róby, na všetko. Dve nahé telá pri sebe aká nádej pre ľudstvo!

Byt otvoril, čelo položil, bundu odložil, do kresla sadol, cigaretu zapálil, cigaretu odhasil, hudbu pustil, chladničku otvoril, pivo otvoril, žene otvoril, byt zavreli, o čelo zakopli, na zem spadli, nahí boli, pivo pili, púzdro otvorili, v strunách boli, v čele uviazli, púzdro sa zatvorilo, čelo sa udusilo, púzdro otvorili, struny zahodili. Potom si do dlaní hlavy dali, nato sa […]

Priniesla maslo a lekvár alebo lásku ten nektár. Pripravila vajíčka na mäkko alebo lásku nie ďaleko. Otvorila kečup a tatársku alebo priestor pre lásku. Ľahla si a ďalej spala a svoju lásku nechápala.

Pozrite chlapci na tie ženy! Rodia deti celé tisícročia, aby zachovali svoj rod. Jedna padne, druhá vstane. Hlad ich nivočí, choroby, aj my muži. Ale ženstvo, ženstvo žije stále, hádam večne.