Dostávaš v noci formát SMS, ktorý znie: „Ako sa máš, priateľ môj?“. No tvoj žiaľ je taký silný, že odpovedáš: „Dobre, v pohode.“ Mohol si ísť medzi ľudí, ale bojíš sa, že uvidíš svoj obraz niekde pohodený vo vesmíre na dosah čiernej diery. Sací reflex je neodvratný.

Mesto a jeho nebo, sen sa stáva snom a v kúte zranená nahota, keď pavúk umelec splieta lásku, lásku so šerom a sochy kričia, kričia svojim tichom a ohlasujú jej dychom, že odišla ešte pred večerom.

Po dlhej dobe celkom početných hodín mlčania dopil, zaplatil, usmial sa na zdanlivé šťastie tu prítomných a odišiel v ústrety taxikárovi a do svojej zdanlivo pokojnej a šťastnej noci…

Zober si svoj strach zo srdca Tvojich myšlienok, odnes si Tvoj smútok zo srdca svojich spomienok. Hroby sú plné myšlienok, roja sa v tom tichu, v srdci jej spomienok je plno vzdychu.