forrest

Je to čudný pocit,
keď milujem ženu
a v zrkadle seba,
lásky je však treba.
Netuším jej zrelosť,
vošla do mojej izby
až za môj horizont,
iba ľudia robia chyby.
Dva mesiace
nezaplatené nájomné,
dva horizonty,
dvaja neplatiči,
už dávno zaplatili
za svoje ideály,
posteľ zvlhla,
diera v strope,
voda kvapká,
niekto zapol elektrinu,
asi neplatiči,
chcú uniknúť z podozrenia
z neplatenia,
kto svieti
ten existuje.
Je to čudný pocit,
keď odprevádzam ženu
a v zrkadle seba,
nádeje však treba.
Netuším kam ide,
vyšla z mojej izby
niekam za horizont,
iba ľudia robia chyby.
Dva mesiace
nezaplatené nájomné,
jeden horizont,
jeden neplatič,
už dávno zaplatil
za svoje ideály,
posteľ je suchá,
už neprší,
niekto vypol elektrinu,
asi platiči
chcú uniknúť z podozrenia
z platenia,
kto nesvieti
tiež existuje.
Je to čudný pocit…