forrest

Po rannej káve
a cigaretovej rozcvičke
ocitnem sa na lavičke,
už je pravé poludnie
a slečna Helena kráča,
hoc je sama,
svoj smútok
do chôdze máča.
Prišla skôr
ako obvykle,
žiadny skutok,
len scény obvyklé
a ako malé mača,
čo na človeka
veľký vplyv máva,
pre moju dôveru
zrkadlo predo mňa dáva.
Som smiešny
vo svojom smútku,
tak napríklad
ako pijani v Charlie
v jednom klube,
alebo ako mrzák,
čo zabudol
svoje barly
pre šarm zvodnej Karly,
či Heleny ak chcete,
pijan a mrzák
v predplatenom kabarete,
možno sukničkár
tak trochu
a možno hodinár,
keď nastavuje čas
pre zákazníkove potreby
a pozbavený dôvery
toho času
sa ocitá na lavici
teraz v tmavej ulici.
Aké šťastie,
keď teraz v tme
nachádzam
obľúbenú kaviareň!