Je to čudný pocit, keď milujem ženu a v zrkadle seba, lásky je však treba. Netuším jej zrelosť, vošla do mojej izby až za môj horizont, iba ľudia robia chyby. Dva mesiace nezaplatené nájomné, dva horizonty, dvaja neplatiči, už dávno zaplatili za svoje ideály, posteľ zvlhla, diera v strope, voda kvapká, niekto zapol elektrinu, asi neplatiči, chcú uniknúť z podozrenia z […]

Po rannej káve a cigaretovej rozcvičke ocitnem sa na lavičke, už je pravé poludnie a slečna Helena kráča, hoc je sama, svoj smútok do chôdze máča. Prišla skôr ako obvykle, žiadny skutok, len scény obvyklé a ako malé mača, čo na človeka veľký vplyv máva, pre moju dôveru zrkadlo predo mňa dáva. Som smiešny vo svojom smútku, tak napríklad ako pijani v Charlie v jednom […]

Život krátky ako prst, čo v divadle je štek, opantá Tvoje telo ako na plátne strieborný lesk. Ty štekáš ako pes, stojíš v kabáte, čo zohrieva Ťa ako Tvoja milenka. Teplo je nestále ako Tvoj štek, kabát ti ukradli, milenku podviedli, Tvoje sny odviedli, ženu Ti zabili, k samovražde doviedli. Len pokoj! Štek mena nemá, nik nepozná ho, objaví sa zase, len tak naraz ocitneš […]

Smutno je večer, keď znie mi blues, ten omamný song, čo vysmieva sa môjmu chveniu. Bárs chromý som zapojiť sa v melódiu, keď prestal rozumieť som tomu zneniu.

Potom, čo odložil taktovku, uvidel jej tvár v dave rozmanitých zrkadiel, v róbe po akej túžil. A ona uznala jeho vinu, keď vracala sa k nemu v snoch a vášňach, na vidieku, pri ceste na popravisko, v sabate čarodejníc. Pod dojmom ópia smutný Hector a bláznivá Harriet vzali sa.

V jeden teplý večer schúlil som sa k jednej žene. Lampa, ktorá občas blikla, robila nám zvláštne tiene. V jeden teplý večer do ulíc si slnko vyšlo. Svetlo, ktoré občas vniklo, na lásku si v byte zvyklo. V jeden teplý večer v starej štvrti ktosi skonal. To staručký Jacky Forest sa k nikomu nedovolal. V jeden teplý večer niekto na sklo prstom písal, za tú svoju lásku k […]

Fantaskná a idylická? Láska, tá však neumiera a žena priam démonická ako dobová maniera, zalamuje rukami tak lakonicky, keď i démonický padlý anjel správa sa tak asketicky. Svetlo tmy si tmu svetla žiadalo, keď Michala zvádzalo na ceste, ktorá zobudí sa v krásnom sne, a ona v dvoch maskách života a smrti kričí, že my žili sme.

Sníval sa starcovi sen o psovi, veľrybe, o telách žien, čo postávali na brehu tmy a zakrádali sa pod vráskavú a bielu kožu hmly, aby na poslednej ceste odprevadili mladosť rokov, a stínajúc hlavy vlastných sokov Ty v kruhu kocky stretávaš svoju vlastnú tvár.

Mesto zaviate snami a oči plné sĺz, ľudia s dušou Montmartre kradnú krásu z jej pŕs. Čiasi ruka uchopila tvár, aby vyškriabala smútok z tela s vôľou diabla. A ona dňom a nocou s kameňom sa miluje, keď ruka jej sa zaryje do ukradnutej hliny a v jej nemých tieňoch odráža sa pocit strachu, bezmocnosti, viny.

Predčasne sa chystáme domov zájsť v tej chvíli, keď už pivo víno chlast rozum náš tak mýli. Tri dni a tri noci jedna ako druhá, žena v kúte skrehnutá pod očami kruhá. Ženy nežne veselé môžeš ich mať neraz, ženy zmyslov zbavené milujú ťa teraz. Ustaň ustaň dievčička pobozkaj ma na líčka, vyzvracaj sa do kúta nikto nad tým nehúta. Nikomu sa nechce spať! Nikomu […]