Mesto zaviate snami
a oči plné sĺz,
ľudia s dušou Montmartre
kradnú krásu z jej pŕs.
Čiasi ruka uchopila tvár,
aby vyškriabala smútok
z tela s vôľou diabla.
A ona dňom a nocou
s kameňom sa miluje,
keď ruka jej sa zaryje
do ukradnutej hliny
a v jej nemých tieňoch
odráža sa pocit strachu,
bezmocnosti,
viny.